Tu by som chcela nadchádzajúcim majiteľom chlpáčov napísať zopár faktov, rád a postrehov na čo dávať dôraz a na čo pozor pri výbere šteniatka. I keď to bude možno nudnejší článok, plný nutných opatrení oplatí sa ho „prelúskať“.

My sme si Ayru našli náhodne, na internete, medzi kvantom šteniatkovských inzerátov. A ako „psí znalci laici“, neznalí akých koľvek potrebných informácií pri výbere toho svojho šteniatka sme sa takmer „len tak“ vydali na cestu pre svojho chlpáča. Všetko našťastie dopadlo dobre, ale nemuselo a preto:

• V prvom rade si skúste nájsť vopred všetky dostupné informácie o plemene ktoré chcete, aby ste si boli istí čo za „diablika“ budete mať doma a hlavne, či ho zvládnete.
• Na rad prichádza samotný chovateľ alebo chovateľská stanica, od ktorej ste sa rozhodli šteniatko kúpiť. Je fajn si zistiť, či je členom takého klubu aké šteniatka predáva (napr. Ayra je registrovaná v klube chovateľov málopočetných plemien psov, ktorý zastrešuje aj louisianskych psov). Ďalej by ste si vypýtať kópie preukazov  pôvodu matky, otca a vášho budúceho maznáčika. V preukaze pôvodu si pozrite dobre mená psov a feniek. V ideálnom rodokmene sa mená nebudú vôbec opakovať. V menej ideálnom prípade sa môže meno zopakovať napríklad v každej 3- tej generácii (úplne náhodný príklad: „prapra dedo“ može byť teoreticky aj otcom). Úplne nevhodné však je, ak sa niektoré mená rodičov vyskytujú častejšie, alebo sa úmyselne krížia výstavne úspešné psy i napriek tomu že to može byť napr. „otec s dcérou“, alebo „vnuk s babkou“, je to takzvaná príbuzenská plemenitba. Pozor na ňu najmä kôli prenosu prípadných genetických defektov a u leopardov možnosť double merle (pozri Dobré vedieť- Genetika)
• Dôležité a pri niektorých plemenách až nevyhnutné je pozrieť si aj výsledky röntgenu panvových končatín rodičov šteniatka.
• Najlepšie samozrejme je, ak oboch rodičov na návšteve vidíte ponevierať sa spolu so šteniatkami (nie vždy má ale každý chovateľ takúto možnosť, najmä ak ide o zahraničné krytie). Je to veľmi dôležitá časť socializácie sa vášho chlpáča. Správny chovateľ, ak sa dá tak šteniatka systematicky pripravuje na ľudí a ľudský svet plný vzruchov, hlukov a čudných vôní. Preto sa pýtajte kde má šteniatka, či doma vo vyhradenom kútiku, alebo vonku v koterci. Koterec nie je zlý, je to útočisko pre fenku a jej šteniatka, ale nesmie byť jediným priestorom v ktorom sa pohybujú.
• Ideálny vek na odber? Šteniatka vo veku 5 týžnov a menej by sa vôbec nemali ponúkať na predaj. Ideálny odber je od 10 – 12 týždňa, dovtedy totiž stihne prebehnúť základná socializácia ktorú získava od matky, otca a chovateľa. Ak si však nie ste istý schopnosťou chovateľa zabezpečiť mu potrebné podnety a kontakty, môžete si zobrať šteniatko od 6 do 8 týždňa. V tejto dobe sa dá ešte pomerne dobre socializovať.
• Očkovania. Šteniatko po 6. týždni má byť 3- krát odˇčervené a 1- krát zaočkované a to proti infekčným ochoreniam: psinka, parvoviróza, parainfluenza a infekčná hepatitída. Skontrolujte si veterinárny preukaz, či je pri vakcinácii dátum, aj termín budúcej revakcinácie, pečiatka a podpis veterinárneho lekára. Tetovanie sa nachádza buď na ušku alebo na vnútornej strane stehna a vytetované číslo musí byť zhodné s číslom v preukaze pôvodu. Malo by byť relatívne zahojené, bez prípadných zápalových komplikácií.
• Preukaz povodu by ste mali dostať okamžite s chlpáčom, na jeho zadnú stranu sa vám podpíše doterajší chovateľ a vy si vyplníte kolonku zmeny majiteľov. Niektorí chovatelia majú vypracované i zmluvu, ktorou si chránia svoje odchovy, ale ktorou ste chránený i vy. Ak nie je v zmluve uvedené inak, spravidla máte nárok na vrátenie šteniatka do 6 – tich týždňov, je to vlastne akási záruka na prípadné skryté vady.
• No a ako posledné by ste mali dostať od chovateľa granule na ktoré je šteňa zvyknuté a to aspoň na 3 týždne spolu s informáciou o množstve a denných dávkach.

Takže zhrniem to, domov by ste si mali okrem dobrého pocitu z chovateľa niesť: odčervené, zaočkované šteniatko s tetovaním, preukaz pôvodu, očkovací preukaz a granule.